• Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header

Papierové stravné lístky sú oštarou takmer pre všetkých

09.02.2018
Provízie firiem vydávajúcich gastrolístky sú slušné, ale ziskové marže sú ešte lukratívnejšie.
 
BRATISLAVA. Medzi zainteresovanými hráčmi v gastrobiznise sa vedie už dlhšie diskusia o tom, či je vhodné gastrolístky úplne zrušiť a nahradiť ich nezdanenou hotovosťou priamo na účet zamestnanca, alebo kartami.
 
Prečítajte si tiež:Ako (ne)funguje gastrobiznis s kartami
 
Finančná hotovosť by podľa obchodníkov a majiteľov reštaurácií zvýšila flexibilitu zamestnanca pri výbere poskytovateľa stravy. "Nebol by už obmedzený zmluvnými vzťahmi medzi jednotlivými gastrozariadeniami a emitentmi stravných lístkov," myslí si Anna Buzinkay, marketingová riaditeľka Terno.
 
Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu Slovenska, je takisto za zrušenie gastrolístkov, ale preferuje ich nahradenie elektronickými stravovacími kartami. "Zjednoduší to proces, zníži sa jeho nákladovosť a predíde sa najrôznejším nedorozumeniam," dodáva.
 
Väčšina hráčov však budúcnosť platieb za obedy vidí nielen v elektronických kartách, ale aj v mobiloch.
 
"Mobilné platby na seba nenechajú dlho čakať. Príklad vidíme na zahraničných trhoch, ako je Francúzsko, Španielsko, Poľsko, ale napríklad aj Škandinávia. Tam sú už stravné lístky v mobilnom telefóne bežným javom," tvrdí Michal Čarný, manažér pre rozvoj biznisu MasterCard pre Slovensko, Česko a Rakúsko.
 
Štefan Petrík, prezident Asociácie emitentov stravovacích poukážok (AESP), si myslí, že pri dnešných trendoch používania mobilov plasty nebudú po čase také vyhľadávané, a to najmä v prípade mladšej generácie. Samozrejme, rozšírenie jednotlivých technológií závisí aj od toho, ako rýchlo budú na ne prechádzať reštaurácie. A tie sa do noviniek hrnúť nebudú, pretože pre ne predstavujú dodatočné náklady.
 
"Vzhľadom na povahu obchodníkov podnikajúcich v gastropriemysle bude asi aj prechod na kartu problém, takže o mobilnom telefóne ani nehovorím," tvrdí Peter Géc, konzultant firmy Infinity Consulting. Papierové lístky podľa neho napriek digitalizácii tak skoro nevymiznú.
 
((piano))Provízie by mali mať strop
 
Súčasne prebieha aj polemika o výške provízií gastrolístkových firiem a o ich ziskovosti.
 
Ich oponenti, najmä z reštauračného a obchodného biznisu, tvrdia, že súčasný systém je nastavený len v prospech emitentov stravných lístkov, ktorí majú vysoké provízie najmä pri výkupe stravných lístkov od majiteľov reštaurácií.
 
"
 
Prijímanie gastrolístkov sa tak stáva pre tieto spoločnosti veľmi nákladným, dokonca je približne päťnásobne nákladnejšie ako prijímanie platby platobnou kartou.
 
"Robert Chovanculiak, analytik INESS
 
Provízia vydavateľov gastrolístkov je totiž zákonom limitovaná na tri percentá len pri vstupe do obehu, pri výstupe je bez limitu. Záleží teda na vyjednávacej sile majiteľa reštaurácie či obchodu, akú províziu si s emitentmi vybojuje. Slabší a menší ťahajú za kratší koniec.
 
Napríklad obchodné reťazce, ktoré majú väčšiu vyjednávaciu silu, si dokázali dohodnúť nižšie provízie. Reštaurácie či menší obchodníci to nedokázali a tam vznikali tlaky na maximalizáciu provízie zo strany emitentov gastrolístkov.
 
Podľa informácií SME od obchodníkov sa dnes výška poplatkov na výstupe pohybuje u malých obchodníkov a reštaurácií od piatich do šiestich percent a niekde aj vyššie. U "veľkých hráčov" v sieťach sú provízie medzi dvoma a troma percentami.
 
Reštaurácie síce nemusia akceptovať stravné lístky, ale robia to. "Bohužiaľ, je to potrebné z dôvodu konkurencieschopnosti, teda získania čo najširšieho okruhu zákazníkov," priznáva Jozef Šétaffy, spolumajiteľ siete pizzerií Pizza Mizza.
 
Zástupcovia obchodníkov by preto radi videli strop aj na províziách gastrofiriem pri výkupe lístkov. Ideálny strop by bol podľa Katriaka okolo dvoch percent z ceny lístka.
 
Námietky reštaurácií, ale aj maloobchodníkov proti výške provízie sú podľa analytikov opodstatnené, keďže spoločnosti vydávajúce gastrolístky prenášajú veľkú časť poplatkov práve na nich. "Prijímanie gastrolístkov sa tak stáva pre tieto spoločnosti veľmi nákladným, dokonca je približne päťnásobne nákladnejšie ako prijímanie platby platobnou kartou," vyčísľuje Robert Chovanculiak, analytik INESS.
 
Riešením by podľa neho bolo zrušenie povinnosti vydávať gastrolístky s možnosťou poskytovať hotovosť.
 
Ako funguje biznis s gastrolístkami Firma s gastrolístkami si ich dá natlačiť ako ceninu podľa objednávky klienta. Ak zamestnanec pracuje od 5 do 12 hodín, má nárok na stravný lístok v cene minimálne 3,4 a maximálne 4,5 eura. Spoločnosť vydávajúca stravné lístky ich predá firmám. Zamestnávatelia im platia províziu maximálne tri percentá. Zamestnávateľ lístky poskytne svojim pracovníkom, pričom hradí minimálne 55 percent z ceny stravného lístka. Zvyšok strhne zamestnancovi z výplaty. Zamestnanci lístkami platia za stravu v reštauráciách alebo v obchodoch. Obchodníci si dajú stravné lístky vyplatiť za hotovosť gastrofirmám a zaplatia im poplatok od troch do šiestich percent. Obchodníci platia gastrolístkami aj svojich dodávateľov, na ktorých prenesú výstupný poplatok. Vysoké marže
 
Ešte zaujímavejšie ako provízie sú v tomto biznise ziskové marže gastrofiriem. Tie sa pohybujú podľa odhadov analytikov v desiatkach percent, zatiaľ čo marže štandardných poskytovateľov stravovacích služieb, napríklad jedální, sú iba jednociferné. "Napríklad najväčšia gastro firma Up Slovensko mala v roku 2016 tržby vo výške 12,8 milióna eur a z toho zisk bol päť miliónov eur. Teda ich zisková marža bola takmer 40 percent," vyratúva Chovanculiak.
 
Zástupcovia vydavateľov gastrolístkom však tvrdia, že analytici preháňajú a porovnávajú neporovnateľné. "Tieto tvrdenia nie sú pravdivé, účelovo sa snažia vykresliť podnikanie emitentov ako závratne ziskové. Z gastrolístka v hodnote 4,2 eura má emitent len osem centov. Zisk sa teda pohybuje na úrovni dvoch percent hodnoty gastrolístka," tvrdí prezident asociácie emitentov Petrík. Analytici podľa neho ignorujú aj fakt, že emitenti gastrolístkov účtujú inak ako firmy, s ktorými ich porovnávajú.
 
Výška hrubých marží vo vybraných odvetviach hospodárstva za rok 2016 Veľkoobchod 11,2 % Maloobchod 12,03 % Cestovný ruch a gastro 17,85 % Priemer Slovensko 23,29 % Hazard 40,40 % Nehnuteľnosti 41,08 % Zdravotníctvo 58,82 %
 
Zdroj - FinStat, údaje za rok 2016, AESP
 
"V týchto diskusiách sa zabúda na to, že stravné lístky sú cenina, a teda do tržieb sa nepočíta celkový finančný objem vydaných gastrolístkov, ale len poplatky za ne," vysvetľuje Petrík. Je to podľa neho, ako keby obchodníkovi do jeho tržieb nevstupovala maloobchodná cena tovaru, ale iba jeho marža.
 
Chovanculiak však tento argument odmieta a ponúka svoj príklad. Ak by tento argument mal platiť, tak realitné kancelárie by mali počítať svoju ziskovosť tak, že si do tržieb započítajú aj kúpu a predaj domu. "Ony však dom nekupujú a nepredávajú, len sprostredkúvajú predaj," tvrdí analytik. Rovnako aj vydavatelia gastrolístkov nepredávajú a nekupujú obedy, len sprostredkúvajú ich predaj a za to si účtujú poplatky.
 
Zástupcovia gastrolístkových firiem však oponujú, že realitka byt do vlastnej držby nekupuje, a preto ho nemá v tržbách. Emitenti lístky firmám predávajú a podobne od reštaurácií vykupujú v ich plnej nominálnej hodnote. Túto plnú hodnotu však nemajú v tržbách pre pravidlá slovenského účtovníctva.


Zdroj:  [ekonomika.sme.sk; 08/02/2018; Jozef Ryník ; Zaradenie: Ekonomika / Spotrebiteľ]
https://ekonomika.sme.sk/c/20745467/papierove-stravne-listky-su-ostarou-takmer-pre-vsetkych.html


« Späť