Dankova nová daň môže výrazne dvihnúť ceny potravín, výnos by mal byť do 200 miliónov eur, tie by sa potom delili na ministerstve riadenom SNS

Šéf SNS Andrej Danko tlačí na to, aby obchodné reťazce platili zo svojich tržieb špeciálny odvod. Tento nápad zdôvodňuje tým, že peniaze pôjdu na podporu predaja domácich výrobkov. Rozdeľovalo by ich ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré má už dnes pod sebou veľký balík farmárskych dotácií.

Danko osobitný odvod avizoval už niekoľkokrát. Pred prázdninami dokonca hovoril, že reťazcom vyhlási obchodnú vojnu, ak nebude na ich pultoch viac slovenských výrobkov. A nápad zaviesť osobitný odvod nepriamo spomenul aj pred pár dňami, keď propagoval dovolenkové poukážky: „Dnes veľa peňazí ide do spotreby. Obchodné reťazce ich následne vyvážajú von.“ Podrobnosti o novej dani zatiaľ nepovedal.

BUDÚ TO 2 PERCENTÁ?

Danko už pred voľbami v roku 2016 hovoril o osobitnej dani z obratu obchodných reťazcov minimálne vo výške 6 %. To je blízko úrovne marže najväčších obchodníkov. Podľa údajov FinStatu sa pohybuje niekde okolo 8 percent. Ak by bol odvod 6 percent, ukrojil by jej výraznú časť aj za predpokladu, že by sa reťazce snažili časť nákladov presunúť na dodávateľov. Na ministerstve financií detaily návrhu zatiaľ nepoznajú, hoci sa už pripravuje štátny rozpočet na budúci rok. Danko o osobitnom odvode však podľa našich informácií s ministrom financií Kažimírom už hovoril. „Detaily sú predmetom rokovaní,“ povedala hovorkyňa strany Zuzana Škopcová. Aktuálne sa v kuloároch hovorí o odvode 2 percent z tržieb. Rátajme: Tržby obchodných reťazcov sa pohybujú okolo 8 až 9 miliárd eur ročne. Pri dvojpercentnom odvode by štátu zaplatili okolo 160 až 180 miliónov eur ročne. Ráta sa s tým, že by ho obchodné reťazce platili už v budúcom roku. „Stále platí, že Zväz obchodu ministerstvo pôdohospodárstva ani financií do dnešného dňa neprizvali na žiadne konzultácie, informovanie o odvode,“ hovorí šéf zväzu obchodu Martin Katriak. Ak by sa odvod zaviedol, najväčšími platcami by boli Tesco, Lidl, Kaufland a COOP Jednota.

MARKETINGOVÝ FOND

Správcom peňazí má byť ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré už roky rozdeľuje farmárom dotácie a eurofondy. Matečnej rezort na tento účel vytvorí marketingový fond, je zjavné, že sa má finančne plniť zo špeciálneho odvodu obchodných reťazcov. To by znamenalo, že ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré ročne prerozdelí okolo pol miliardy eur na priame platby farmárom a riadi veľký eurofondový Program rozvoja vidieka, by rozhodovalo o ďalších takmer 200 miliónoch eur. SNS marketingový fond pretlačila už do programového vyhlásenia vlády s tým, že sa majú z neho propagovať domáce potraviny. Návrh, ako by mal fond vyzerať a fungovať, by mala zverejniť v októbri. Pred pár dňami ministerstvo zverejnilo k marketingovému fondu predbežnú informáciu. Má sa z neho podporovať odbyt a marketing poľnohospodárskych produktov a potravinárskych výrobkov vyrobených na Slovensku, informovať a vzdelávať v tejto oblasti verejnosť, podporovať kultúra a tradície v regiónoch v nadväznosti na poľnohospodársku prvovýrobu a potravinársku výrobu.

ALE ČO CENY?

Nový špeciálny odvod by zaiste ovplyvnil aj infláciu. Ani nie tak celkovú, ako potravinovú, ktorá je politicky citlivá, pretože je verejnosťou vnímaná viac ako napríklad ceny služieb. V súčasnosti rastú ceny potravín rýchlosťou okolo 4 percent ročne. Ak by reťazce platili 2-percentný odvod a premietli ho do cien v plnej výške, dostali by sa k šiestim percentám. „Predpokladám, že by to nebolo naplno, korektívne pôsobí konkurencia a reťazce by mohli zatlačiť aj na dodávateľov, do potravinovej inflácie sa môže premietnuť v asi polovičnej výške,“ povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Proti vyšším cenám by mohol tlačiť aj fakt, že časť výrobcov potravín by bola dotovaná práve z nového fondu.

MARIANNA ONUFEROVÁ reportérka

Zdroj: [11.09.2018; Denník N; ekonomika; s. 6; MARIANA ONUFEROVÁ]