Spotreba kávy neklesá, v nákupných košíkoch však častejšie končia lacnejšie výrobky

Michal Janko

Medzinárodný deň kávy sa oslavuje na začiatku októbra. Štatistici pri tejto príležitosti vydali správu, že ročná spotreba tohto nápoja na Slovensku sa medziročne zvýšila o osem percent na 2,8 kilogramu na osobu. „Ak je na prípravu dobrého espressa podľa odborníkov potrebných sedem až deväť gramov mletej kávy, tak každý Slovák vypil priemerne denne aspoň jednu šálku,“ spočítal Róbert Vlačuha, riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne ŠÚ SR.

Z jedného platu 100 kg

Káva na Slovensku začala získavať na popularite hlavne po Nežnej revolúcii. Ešte v roku 1990 pripadalo na jedného Slováka 1,4 kilogramu ročne. O desať rokov neskôr sa už spotreba pražených zŕn dostala prakticky na súčasnú úroveň. V posledných dvoch desaťročiach osciluje okolo troch kilogramov na hlavu. Rekordný bol rok 2014, keď na každého Slováka vrátane detí pripadali 3,6 kilogramu kávy. Až doteraz pritom platilo, že domáca šálka kávy je čím ďalej dostupnejší pôžitok. V roku 1989 stál stogramový balíček praženej kávy 24 korún. Za priemernú mzdu, ktorá vtedy predstavovala 3 170 korún, tak bolo možné zakúpiť si len 132 takýchto balíčkov, čiže 13,2 kilogramu kávy.

Pred desiatimi rokmi by človek mohol svoju priemernú mzdu premeniť už na 68 kilogramov a vlani by mu priemerný príjem stačil skoro na metrák kávy.

Treba dodať, že v sa priebehu rokov menila veľkosť balenia, pre ktoré štatistici cenu kávy zisťujú. Aktuálne je to 250 gramov mletej praženej zmesi štandard. V auguste sa predávala priemerne za 3,60 eura, teda o 19 percent drahšie ako pred rokom. Aktuálne zdražovanie, ktoré je rýchlejšie ako rast miezd, tak prvýkrát po viac ako troch desiatkach rokov prinieslo zníženie cenovej dostupnosti kávy.

To sa už začalo odrážať v spotrebiteľskom správaní. Podľa Pavla Mikušiaka, predsedu Predstavenstva spoločnosti CBA, sa Slováci nedokážu kávy vzdať. Snažia sa ju však zohnať lacnejšie. „Podstatne viac ľudí kupuje lacnejšie značky a oveľa viac vyhľadáva zľavové akcie,“ pozoruje P. Mikušiak. Podiel kávy predanej v zľave tvorí v CBA až polovicu celkového predaja.

Nárast podielu akciových predajov potvrdzuje aj reťazec predajní Billa. „V posledných mesiacoch evidujeme pokles objemu predaja kávy takmer vo všetkých podkategóriách s výnimkou zrnkovej kávy,“ odpovedala na otázku TRENDU hovorkyňa firmy Kvetoslava Kirchnerová.

Západ miluje kávu viac

V celoeurópskom porovnaní je chuť Slovákov na kávu stále skôr podpriemerná. V západnej Európe si ju ľudia doprajú približne dvakrát častejšie.

Napríklad Rakúšania skonzumujú na osobu viac ako sedem kilogramov kávy ročne. Najväčšími milovníkmi kávy na svete však nie sú Taliani, ktorí dali svetu pojmy ako cappuccino, latté macchiato či ristretto, ale severania. Ročná spotreba kávy sa vo Fínsku blíži k dvanástim kilogramom na hlavu.

Naopak, vo východnej Európe nemá pitie kávy takú tradíciu. Na Ukrajine, v Bielorusku, ale aj v susednom Maďarsku sa priemerná ročná spotreba kávových zŕn pohybuje len okolo jedného kilogramu. Na Balkáne je situácia iná, obľúbený je tu turecký spôsob prípravy v džezve a napríklad Bosniaci ju pijú dvakrát častejšie ako Slováci.

Takmer celú svetovú produkciu kávových zŕn poskytujú dve odrody – kávovník arabský alebo arabika a kávovník robusta. Rozšírenejšia arabika sa pestuje najmä v Latinskej Amerike a na východe Afriky. Rastliny sú náročnejšie na prírodné podmienky, náchylnejšie na choroby a rozmary počasia. Jej zrná majú sladšiu, no kyslejšiu chuť ako robusta a majú nižší obsaho kofeínu. Robusta sa pestuje najmä v západnej Afrike a juhovýchodnej Ázii, v nižších nadmorských výškach. Jej chuť je výrazne horká, zemitá. Výhodou je vyššia odolnosť a zhruba o tretinu nižšia cena.

Na pestovanie robusty sa špecializuje Vietnam. Ešte na začiatku 90. rokov bola jeho kávová produkcia vo svetovom meradle zanedbateľná. V súčasnosti je z neho druhý najväčší svetový exportér hneď po Brazílii. Zároveň oproti konkurentom dosahuje až dvojnásobnú úrodu – 2,4 tony z hektára.

Kolískou kávových plantáží ostáva Brazília. Jej podiel na celosvetovom exporte dosiahol v období medzi februárom 2020 a januárom 2021 viac ako 35 percent. Aj preto sa množstvo kávy v medzinárodnom obchode dodnes počíta na 60-kilogramové vrecia, z ktorých sa káva z Brazílie tradične vyvážala.

—-

Zdraženie s oneskorením

Cena kávy v medzinárodnom obchode vzrástla za posledných päť rokov takmer dvojnásobne. Väčšina tohto zdražovania sa pritom odohrala vlani. Ešte v lete 2020 stála libra (0,4536 kg) kávy menej ako jeden dolár. V závere roku 2021 sa predávala aj za viac ako 2,40 dolára a odvtedy jej cena skôr klesá. V slovenských supermarketoch však zdražuje až v posledných mesiacoch a rast cien bude pravdepodobne ešte pokračovať. „Kávy bude menej a bude drahšia,“ obáva sa predseda Predstavenstva CBA Pavol Mikušiak.

—-

19,2 % predstavovalo medziročné zdraženie štvrťkilového balenia mletej kávy v obchodoch

Zdroj: [13.10.2022; Trend; SLOVENSKO V ČÍSLACH; s. 8,9; Michal Janko]