Zväz obchodu SR
MALOOBCHOD
Vlani
dramaticky vzrástol počet ľudí, ktorí si zadovažovali jedlo
prostredníctvom e-shopov. Dôvodom bola najmä obava z nákazy v
preplnených predajniach.
Juraj
Pivarči
Bratislava
– Chlieb, maslo, mlieko, cestoviny a k tomu bravčové karé. Pár
klikov a teraz už len počkať, kým vám suroviny prinesú domov.
Slováci objavujú virtuálne nakupovanie potravín. „Kým v roku
2019 si pravidelne zadovažovalo cez internet potraviny len zhruba
23,5 percenta Slovákov, podľa aktuálnych štatistík Európskeho
štatistického úradu Eurostat ich bolo za vlaňajšok viac ako 37
percent,“ uviedla analytička spoločnosti FinGO.sk Lenka
Buchláková s tým, že priemerná cena takéhoto nákupu je
približne 45 eur.
Klikáme
čoraz viac
Vyšší
záujem obyvateľov o online nákup jedla potvrdzujú samotní
predajcovia. „Za uplynulý rok sme zaznamenali výrazný nárast
záujmu o naše e-služby, čo bolo spôsobené aj pandémiou, ale
tiež tým, že sme rozšírili sortiment a aj lokality, v ktorých
tento typ nákupu ponúkame,“ povedal konateľ siete Delia Jozef
Berko. Rovnaký trend potvrdil aj generálny riaditeľ potravín Yeme
Peter Varmuža, podľa ktorého dopyt po rozvoze narástol až
10-násobne. Napriek tomu problémy s dopravovaním tovaru
predajcovia nemajú. Logistiku si totiž riešia vo vlastnej réžii
a obsluhujú len taký počet zákazníkov, ktorým dokážu nákup
priniesť bez meškania.
Kamenné
pobočky si nedáme
Podľa
Buchlákovej je hlavným dôvodom trendu z minulého roka snaha o
bezpečnosť. Najčastejšie pritom takýmto spôsobom nakupujeme
trvanlivé potraviny ako ryža, cestoviny či konzervy. Obľúbené
sú však aj pekárenské či mliečne výrobky. „Koronakríza
spôsobila, že spotrebitelia už nepotrebujú tovar chytiť, ovoňať
a zistiť, či nemá napríklad pleseň. Dôležitejšia je v
súčasnosti pre Slovákov bezpečnosť,“ dodala. To, že bude o
takýto druh nakupovania v budúcnosti čoraz vyšší záujem a že
ho bude ponúkať čoraz viac predajcov, potvrdil aj Zväz
obchodu.
Tento trend však nebude znamenať koniec kamenných prevádzok.
Slováci ostanú konzervatívni a e-commerce neprevalcuje chodenie do
pobočiek reťazcov. Najaktívnejšia veková skupina v nákupoch cez
internet sú pritom ľudia vo veku 25 až 34 rokov, a to až takmer
tretina. Najmenej nakupujú online ľudia starší ako 65 rokov, a to
len 13 percent z nich. „Iste, niektorí zo spotrebiteľov z rôznych
dôvodov priamo naviazaných na pandémiu využívali a využívajú
nákup potravín online, je to však marginálna časť našich
zákazníkov kupujúcich jedlo,“ upozornil prezident zväzu Martin
Katriak.
Isté zmeny však profesionáli sektora predsa len zaznamenali. Ľudia
– najmä na vidieku – nakupujú potraviny častejšie. Snažia sa
tak predísť situácii, keď by v prípade ešte tvrdších opatrení
stratili možnosť zájsť po suroviny.
Plnenie
špájz sa nekonalo
Na druhej
strane výrazné zásobovanie oslablo, a to aj napriek príchodu
druhej vlny koronavírusu. Slováci sa totiž vlani na jar
presvedčili, že tuzemskí obchodníci na vzniknutú situáciu
reagujú zvyšovaním zásob základných trvanlivých potravín, a
tak problém s prázdnymi regálmi nevznikne. Podľa štúdie
Svetového ekonomického fóra sa práve v krízových situáciách
zvyšuje dopyt po výrobkoch, ktoré potrebujeme na prežitie. Avšak
za vlaňajšok sme cez internet nakupovali aj najviac odevov a
športového tovaru do domácnosti či elektroniky.
Za
uplynulý rok sme zaznamenali nárast záujmu o e-služby, čo bolo
spôsobené pandémiou.
Jozef
Berko, konateľ siete Delia
Zdroj: [25.01.2021; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 12; Juraj Pivarči]
