Počet kontrol sa počas minulého roka znížil a výrazne nestúpa ani v týchto mesiacoch. Susedné Česko pritom ide presne opačným smerom.

Rastislav Tinák

Bratislava – Na jar to bol jedovatý špenát, ktorý bol jediným škandálom slovenskej potraviny za uplynulých desať rokov. Len pred vyše týždňom ho nasledovalo 120 ton hydinového mäsa, ktoré bolo označené ako slovenské, aj keď v skutočnosti nebol jeho pôvod známy. Podobné prípady pritom ďalej pribúdajú, keď za uplynulé týždne Štátna veterinárna a potravinová správa informovala aj o salmonele v poľskom mletom mäse či o plesnivých krovkách. Čo však nepribúda, sú kontroly potravín, ktoré môžu odhaliť ďalšie nedostatky. Po veľmi slabom vlaňajšku a prvých troch mesiacoch tohto roka, aj v apríli dosiahol ich počet len necelých 2 640, pričom ide o veľkonočné obdobie, počas ktorého je ich pravidelne viac. Na porovnanie, v Česku je presne opačný trend. Podľa ministerstva pôdohospodárstva je za nižším počtom inšpekcií ich zefektívnenie, pričom na ich uskutočnenie mala vplyv aj pandémia.

Kontrol je menej

Najmä počas pandemického roka bola kontrola dôležitá, lebo ľudia nakupovali nárazovo veľké množstvá potravín. To si uvedomovali aj v susednom Česku, kde vlani urobili takmer o 15-tisíc inšpekcií viac, celkovo vyše 40-tisíc. Slovensko pritom išlo presne opačným smerom, keď u nás ich bolo o päťtisíc menej ako rok predtým, čo znamenalo len niečo vyše 33-tisíc kontrol. To sa odzrkadlilo aj na nájdených nedostatkoch, ktorých bolo u nás vlani o 1 200 menej. Kým kontrol je výrazne menej, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová tvrdí, že bezpečnosť potravín je u nás garantovaná najmä prísnou legislatívou. „Snaha o čo najväčšiu ochranu spotrebiteľa zavedením jednotnej regulácie, efektívnej úradnej kontroly a rýchleho výstražného systému na úrovni Európskej únie znamená, že máme jedny z najbezpečnejších potravín v celosvetovom meradle,“ povedala. Navyše často nejde o počet, ale aj o efektivitu inšpekcií. „Systém kontrol potravín na Slovensku je maximálne prepracovaný, samotná výroba, distribúcia, uskladnenie a predaj potravín podlieha veľmi prísnemu dozoru, kontrole zo strany odbornej autority,“ tvrdí Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Práve tento prepracovaný proces je podľa nej garanciou bezpečnosti potravín.

Problémom je najmä zahraničie

Obchodníci majú zaručiť bezpečnosť potravín pre zákazníkov, a preto aj dbať na to, od koho potraviny nakupujú, v akej kvalite, až po ich uskladnenie a predaj. Podľa prezidenta Zväzu obchodu Martina Katriaka sa však stávajú prípady, keď predajca dostane pokutu, pričom za nedostatok výrobku nemôže. Ako príklad uvádza suché orechy v originálnom vrecúšku, ktoré ešte tri mesiace spĺňali dátum minimálnej trvanlivosti. „Čuduj sa svete, kontrola zistila, že orechy v tomto vrecku boli napadnuté plesňou a príslušný obchodník dostal pokutu, nie malú,“ konštatuje Katriak. Na Slovensku však podľa neho veľa potravinových škandálov nemáme, pričom ani spomínaný problém so špenátom nespadá pod toto označenie, keďže nešlo o úmysel či nedbalosť. Aj napriek tomu si podľa neho zaslúžia zo strany kontrolórov väčšiu pozornosť potraviny dovážané zo zahraničia či ambulantný predaj. „Keď o tomto hovoríme s predstaviteľmi potravinovej správy, ich častý argument je, že nemajú dostatok odborníkov,“ dodáva Katriak. Podľa Jarmily Halgašovej, poslankyne za stranu SaS, je však úlohou kontrolórov len dohliadať na to, či si obchodníci plnia svoje povinnosti. Poukazuje na to, že práve počas letných mesiacov má byť dôležité, ako zabezpečia svoje skladovacie priestory a ochránia zákazníkov.

Zdroj: [23.06.2021; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 9; Rastislav Tinák]