Slováci tohto roku dva razy otočia v dlani každé euro, ktoré vydajú za potraviny. Tie sú z týždňa na týždeň drahšie. Len ťažko sa hľadá výrobok, ktorý by od začiatku roka nezdražel. Rožok síce ešte stále stojí v najväčších reťazcoch desať centov, ale od apríla bude aj s chlebíkom drahší. Ešte do konca tohto mesiaca razantne podražie na Slovensku najviac konzumované bravčové mäso. Mäsiari minulý týždeň oznámili, že zvýšia obchodné ceny bravčoviny o 25 až 30 percent! Vojna na Ukrajine roztočila inflačnú špirálu. Vo februári dosiahla inflácia desať percent, a marec nebude lepší, skôr horší. Krajina čelí zlým časom a na program dňa sa dostala potravinová otázka. Nemalá časť obyvateľstva, predovšetkým dôchodcovia, nízkopríjmové rodiny s malými deťmi, slobodné matky, bude mať čo robiť, aby zvládla nákupy potravín. Ak ešte v januári väčšina analytikov vyhlasovala, že potraviny nezdražejú o viac ako 5–7 percent, teraz už málokto pochybuje, že ich ceny prelomia dvojcifernú hranicu. Dokonca sa môže stať, že medziročné zvýšenie cien dosiahne 25 percent. Myslí si to predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Jedlé rastlinné oleje – jedna z bežných potravín – túto métu už prekonali, keď vo februári medziročne zdraželi o 27 percent. Z potravín sa stala ostrá politická otázka, pred ktorou niet úniku. Takou ju robí vždy vojna. V tej na Ukrajine nelietajú len smrtonosné rakety a granáty, obojstranné ekonomické sankcie, ale aj desiatky miliónov ton obilia a slnečnice, ktoré zostali zablokované v čiernomorských prístavoch. Vojnové vykoľajenie globálnych tokov agrosurovín prilieva olej do ohňa inflačnej špirály a zvyšuje ceny potravín.

Máme olejniny, ale nie oleje

Najstrmšiu krivku rastu cien majú jedlé oleje a tuky. Ak sa ešte pred pandémiou dal kúpiť liter aj za baťovskú cenu 0,99 eura, teraz najlacnejšie štartujú na viac ako dvojnásobku tejto ceny – 2,20–2,30 eura. Slovensko je síce veľkým pestovateľom, ale doma od privatizácie zamestnaneckej akciovej spoločnosti Palma–Tumys Bratislava nemá náležitú spracovateľskú kapacitu. Takmer celá produkcia ide na export. „Olejov na pultoch máme dosť, zatiaľ necítime nedostatok,“ povedal predseda COOP Jednota Slovenska Ján Bilinský. Poznamenal, že majú zakontrahované obvykle predávané množstvá. Pavol Konštiak, podpredseda Zväzu obchodu, dodal, že zvýšený dopyt po olejoch reguluje cena. To však neplatí len pri olejoch, ale aj pri múke či cestovinách. Navyše dodávatelia nie sú ochotní predávať nad rámec obvyklých dodávok. Vyhovárajú sa, že sú subjektmi hospodárskej mobilizácie a že dávajú tovar najprv na Ukrajinu. Je to však práve ukrajinská slnečnica, ktorá chýba celej Európskej únii. Slovensko sa ocitlo vo zvláštnej situácii, vyváža pol milióna ton olejnín, ale doma si vie vyrobiť v menších lisovniach len niečo vyše dvoch tisíc ton jedlých olejov, potrebuje ich však okolo 50–tisíc ton. Aj najpopulárnejšie značky Raciol, Heliol, Fritol, ktoré uviedla na trh kedysi Palma, sú vlastne vyrábané z oleja síce vyrobeného na Slovensku, ale vylisovaného v zahraničí. „Je to dôsledok toho, že Palma po privatizácii zrušila lisovňu. Teraz, keď je zablokovaná ukrajinská produkcia slnečnice a Slovensko nemá vlastné spracovanie, je odsúdené na dovozy,“ povedal Jozef Rebro, predseda Slovenského zväzu olejninárov.

Zrno a mor mávajú cenami mäsa

Zrno z Ukrajiny a z Ruska nechýba len jeho hlavným importérom štátom severnej Afriky a krajinám na Blízkom východe. Objavili sa informácie, že Taliansko má zásoby na šesť týždňov a Španieli, jedni z najväčších producentov bravčového mäsa v Európe, majú mať podľa informácií poľnohospodárskej samosprávy zásoby krmív pre ošípané len na dva týždne. Práve to akcelerovalo prudký rast cien bravčového mäsa. Slovensko ho nedováža len z Nemecka, Českej republiky či Poľska, ale aj zo Španielska. Na otázku, aká je schopnosť Slovenska pokryť spotrebu bravčoviny, ktorá tvorí bezmála polovicu z celkovej konzumácie mäsa, odpovedal predseda poľnohospodárskej samosprávy Emil Macho, že klesla k 25 percentám. Je neuveriteľné, kam sa krajina, ktorá pred 33 rokmi bola v bravčovine sebestačná a zásobovala ňou vtedy aj českú časť federácie, dostala. „Pokiaľ ide o bravčové mäso, nečaká Slovensko nič príjemné,“ povedal rovno výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných Peter Polák. Schopnosť krajiny rýchle revitalizovať svoje chovy je po vlaňajších stratách spôsobených africkým morom veľmi oslabená. Jedny z najproduktívnejších chovov Družstvo Agrospol Boľkovce a veľkofarma s dánskym kapitálom Pigagro Jesenské a Bruty boli donútené zlikvidovať dovedna vyše 50–tisíc ošípaných všetkých kategórií. Najhoršie je, že medziročne poklesli stavy prasníc o 15 percent, čo znamená, že tohto roku sa narodí menej prasiatok a vykŕmi menej jatočných ošípaných. Slovensko sa však nemôže spoliehať ako v mierových časoch na lacné dovozy z prebytkov EÚ. V Európskej únii totiž poklesli takisto stavy prasníc (o desať percent). Znížila sa teda produkčná základňa bravčového mäsa a súčasne zdraželi krmivá. Ak aj dovezieme bravčové mäso, bude, ako avizovali mäsiari, drahšie už o spomínaných 25 až 30 percent.

Ťažko zastaviteľný rast

Je, pravda, otázne, či sa zvýšenie obchodných cien premietne okamžite do pultových cien. Tak ako pri chlebe a rožkoch vedú totiž reťazce s dodávateľmi tvrdé obchodné rokovania. Ak bude vojna pokračovať a dodávky ukrajinského a ruského obilia, kukurice nahradia či už nahrádzajú zdražené importy z USA, Kanady, Brazílie, Argentíny a Austrálie, rast cien mäsa budú musieť obchodníci skôr či neskôr akceptovať. Predseda SPPK Emil Macho hovorí, že rast cien je minimálne v tejto chvíli len ťažko zastaviteľný. „Tento týždeň budeme rokovať s ministerstvom o riešení situácie. V hre sú rôzne návrhy ako sektoru bravčového mäsa pomôcť, od prostriedkov chrániacich chovy pred morom až po to, že by štát mohol časť produkcie bravčoviny vykúpiť a potom ju uvoľňovať do trhu za prijateľnú cenu. Preskúmajú sa všetky možnosti, ako situáciu riešiť,“ povedal Peter Polák z asociácie chovateľov. Polák dodal, že najväčšie komerčné farmy ošípaných nakupujú zhruba jednu tretinu krmív. Tie sú už teraz také drahé, že môžu viesť k obmedzeniu produkcie krytej iba vlastnými krmivami. Z toho teda vyplýva, že na trhu môže byť oproti ešte súčasnej ponuke menej slovenského bravčového mäsa. Testom cien bravčoviny sa stanú blížiace sa veľkonočné sviatky. Ukážu, koľko tradičných údených špecialít sa bude v reťazcoch ponúkať v akciách. Nejaké zrejme budú, pretože obchod ich mohol mať dohodnuté ešte v čase pred vypuknutím vojny na Ukrajine.

Strany a ich riešenia

Ak doteraz boli agendou slovenskej politiky prednostne otázky spojené s vojenskou a energetickou bezpečnosťou krajiny, teraz sa na program dňa dostávajú potraviny. Opozičný Smer ešte minulý týždeň navrhol „kuchársku knihu“, ktorá by mala pomôcť v boji proti zdražovaniu potravín. Jej prerokovanie sa pokúšal dostať na mimoriadnu schôdzu parlamentu, ale neuspel. Dovedna ide o jedenásť opatrení, prekonzultovaných s profesionálnymi agropotravinárskymi zväzmi. Zahŕňajú reguláciu cien energií pre výrobcov potravín a poľnohospodársku prvovýrobu zo strany štátu či daňovo–odvodové úľavy pre zamestnávanie zamestnancov výrobcov potravín. Takisto aj časovo limitované kompenzácie povinných príplatkov za prácu v sobotu, nedeľu a za nočnú prácu napríklad na jeden kalendárny rok. „Treba pristúpiť na zníženie DPH, možnože na pol roka na nula percent,“ vyhlásil podpredseda Smeru Richard Takáč. Koalícia sa v nedeľu ústami poslanca za Sme rodina Petra Pčolinského v relácii RTVS O päť minút dvanásť pýtala, koľko to všetko bude stáť. V politickom súperení ide o to, kto bude nositeľom iniciatívy a koľko plusových bodov potravinová téma prinesie. Ľudí však zaujíma, čo z toho budú mať oni sami. Ak ešte donedávna bolo zníženie DPH na potraviny čiarou, ktorú koalícia nemienila prekročiť, teraz predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta zo Sme rodina vidí možnosť aj na zníženie DPH. Možno je za tým aj fakt, že minister financií Igor Matovič minulý týždeň povedal, že v dôsledku ekonomickej situácie formovanej vojnou otvorí tohtoročný rozpočet. Zraniteľnosť Slovenska v zabezpečení dostatku rastlinných olejov navrhuje Karahuta riešiť „po česky“. Susedia chcú vylúčiť biozložku mero vyrábanú z repky, ktorou sa obohacuje nafta. Mohlo by to podľa Karahutu priniesť úsporu osem centov na litri bez DPH. V zásade ide o to, aby sa repka prednostne využívala na výrobu jedlých olejov a nie na obohacovanie pohonných látok. Krízová situácia si vyžaduje primerané riešenie, a tým by malo byť podľa Karahutu použitie zdrojov z envirofondu, v ktorom je 1,2 miliardy eur, na kompenzácie cien energií, ktoré vzdúvajú aj ceny potravín. Hlavný cieľ je zabrániť energetickej a potravinovej chudobe. Tej budú čeliť nízkopríjmové domácnosti. Využitím kompenzácií z envirofondu by sa mali uvoľniť štátu ruky pre priamu a cielenú podporu najviac zraniteľných skupín obyvateľstva. „Musíme veci riešiť komplexne,“ povedal Jaroslav Karahuta. Rokovania o návrhoch sa začnú tento týždeň, v apríli by vláda mala podľa Karahutu prísť s konkrétnymi riešeniami.

Zdroj: [22.03.2022; Pravda; Titulná strana; s. 1,8,25; Jozef Sedlák]