Zväz obchodu SR
Podiel slovenských
výrobkov na pultoch obchodov v roku
2023 dosiahol 41,7 percenta. Oproti roku 2022 ide o pokles o 0,6 percentuálneho
bodu. Vyplýva to z prieskumu Potravinárskej komory Slovenska
(PKS) o vystavení domácich výrobkov v maloobchode prostredníctvom
agentúry Go4insight. Hoci v ostatných piatich rokoch podiel domácich výrobkov mierne rástol, väčšina
maloobchodných sietí ich podiel nezvyšovala, informovala v pondelok PKS.
„Pandémia a následne energetická kríza a
vojenský konflikt na Ukrajine mali pre potravinárske odvetvie na Slovensku i v celej Európskej únii závažné dôsledky v podobe enormného nárastu
vstupných nákladov na výrobu potravín. Inflácia potravín
sa v Slovenskej republike
vyšplhala na druhú najvyššiu úroveň v rámci Európskej únie, čo ovplyvňuje
spotrebiteľské správanie našich občanov,“ uviedol prezident PKS Daniel
Poturnay.
Najvyššie zastúpenie slovenských potravín podľa prieskumu majú reťazce COOP Jednota (54,8 percenta), predajne
Fresh (51,3 percenta) a CBA (50,6 percenta). Naopak, jasne najmenej slovenských výrobkov je vystavených v reťazci Lidl (34,0 percenta). Najvyšší podiel
zastúpenia slovenských výrobkov na regáloch je v kategóriách
mlieko (72 percent), vody a minerálky (67 percent), víno (53 percent), pivo (50
percent) a mliečne výrobky
(49 percent). Najmenej zastúpené slovenské
výrobky sú cukrovinky nečokoládové
(10 percent), oleje (15 percent), konzervované produkty (15 percent) a
cukrovinky čokoládové (20 percent).
Vstup ďalšieho reťazca situáciu zhorší
„Na Slovensku dochádza k zmenám trhového
podielu obchodných sietí. Najsilnejšia rastúca sieť na Slovensku je Lidl, ktorý má však zároveň
najmenej slovenských potravín vo svojej ponuke. Otvára nové
obchodné prevádzky, tak jeho váha v celkovom podiele na Slovensku rastie. To
znamená, že na Slovensku sa dnes stále viac presadzujú reťazce, ktoré majú
agresívnu cenovú politiku, majú masívne investície do reklamy a, bohužiaľ, aj
najnižší podiel slovenských potravín vo svojej ponuke,“ konštatoval
Poturnay.
„V prípade jednotlivých kategórií potravín už dlhodobo pozorujeme najvyšší
podiel slovenskej produkcie
pri potravinách, ktoré majú
nižší stupeň spracovania, respektíve tam, kde je pre spotrebiteľa dôležitá
konkrétna značka alebo chuť výrobku. Naopak, medzi výrobkami s vyššou pridanou
hodnotou prevažujú potraviny dovezené zo zahraničia,“ uviedol člen
predstavenstva PKS Branislav Cvik. Dodal, že možný vstup poľského diskontného
reťazca by znamenal ďalšie zhoršenie situácie pre slovenských výrobcov, pretože lacným poľským potravinám by nedokázali konkurovať.
Slovenskému potravinárskemu priemyslu sa podľa Cvika
nedostáva zodpovedajúca štátna podpora na budovanie jeho konkurencieschopnosti.
„Zmenu v tomto ohľade neprináša ani nové rozdelenie približne piatich miliárd eur
z európskych dotácií na obdobie rokov 2023 až 2027. Ak nebude na strane slovenskej vlády skutočne úprimná snaha
podporiť výrobu potravín na Slovensku, posilnenie potravinovej sebestačnosti Slovenska nie je reálne,“ uzavrel Cvik.
Zdroj: [05.06.2023; trend.sk; Správy; 13:31; TASR]
