LEGISLATÍVA

Nové opatrenie má pomôcť upraviť vzťahy medzi výrobcami potravín a obchodníkmi. Tí sa k nemu však zatiaľ stavajú opatrne.

Katarína Runnová

Bratislava – „My chceme pivo predávať, nie darovať,“ odpovedal šéf Heinekenu Rene Kruijt v rozhovore pre HN na otázku, či majú problémy s obchodnými podmienkami reťazcov. Práve preto nie sú v súčasnosti produkty nášho najväčšieho pivovaru dostupné na pultoch prevádzok CBA. A to je iba jeden z prípadov, keď sa výrobcovia nedokázali s obchodníkmi dohodnúť na podmienkach spolupráce. Na podobnom princípe stojí aj známy spor Urpineru s Kauflandom či konflikt, ktorý mali Baliarne obchodu Poprad s Tescom. Britský reťazec vtedy nepredával Popradský čaj ani kávu. Práve takýmto situáciám by mali zabrániť nové opatrenia na posilnenie cenovej transparentnosti u potravinárov a obchodníkov, ktoré zavádza Európska komisia. Mali by zabezpečiť spravodlivosť v celom potravinovom dodávateľskom reťazci. Zainteresované strany, teda farmári, spracovatelia a výrobcovia potravín aj obchodníci, sa však zatiaľ k novej regulácii stavajú skepticky.

Hra s odkrytými kartami

Opatrenia spočívajú v tom, že všetci účastníci reťazca budú mať informácie o spôsobe určovania cien jednotlivých výrobkov. Rovnako o nákladoch medzi predávajúcim a kupujúcim na jednotlivých stupňoch – pri doprave, poistení, uskladňovaní produktov. „Väčšia transparentnosť môže viesť k lepším obchodným rozhodnutiam a prehĺbiť dôveru v čestné obchodovanie v jednotlivých fázach potravinového dodávateľského reťazca,“ vysvetľuje pohnútky na podanie návrhu Európska komisia. Na prvý pohľad sa tak zdá, že návrh by mohol riešiť problémy farmárov, pekárov či pivárov, ktorí sa sťažujú na to, že reťazce od nich kupujú produkty za nízke ceny, ktoré im niekedy nestačia pokryť ani výrobné náklady.

Záťaž pre obe strany

Maloobchodný analytik Ľubomír Drahovský však upozorňuje, že v praxi by to mohlo vyzerať úplne inak. Samotný návrh totiž nevysvetľuje, ako by sa mali vzťahy dodávateľov a odberateľov zlepšiť. „Informácie sú príliš nejasné a čím sú nejasnejšie, tým ľahšie sa dajú zneužívať. Je možné, že každý štát si ich bude interpretovať po svojom a spôsobí to chaos v trhovom prostredí,“ hovorí analytik a dodáva, že opatrenia otvárajú aj možnosť úniku a „kšeftovania“ s informáciami o cenotvorbe. Obchodníci ani výrobcovia zatiaľ nepoznajú detaily, ako by mohli opatrenia vyzerať v praxi. Preto sa v najbližšom období chystajú podrobne analyzovať ich dosah. „Veríme, že výrobcom nevzniknú nové administratívne povinnosti, ktoré by boli prekážkou zdravého podnikania,“ vyjadril sa k návrhu Ľubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky. Drahovský upozorňuje, že návrh by mohol zasiahnuť do trhového prostredia aj do konkurenčnej súťaže na úrovni celej Únie. Obchodníci sa okrem zvýšenej administratívnej záťaže obávajú aj ďalších problémov. Peter Varmuža, šéf potravín Yeme, si myslí, že trhové prostredie v Únii reguluje cenovú úroveň účinne. „Ide o citlivú záležitosť, budeme skúmať a porovnávať ustanovenia slovenskej legislatívy týkajúcej sa obchodného tajomstva,“ hovorí Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu.

NEKALÉ PRAKTIKY

Posilnenie cenovej transparentnosti má byť po zákaze nekalých obchodných praktík a po zlepšení spolupráce výrobcov tretím prvkom, ktorý má prispieť k lepším vzťahom medzi obchodníkmi a dodávateľmi. Regulácia sa dotkne sektora mäsa, vajec, mlieka a mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny, orných plodín, cukru a olivového oleja. Za zber údajov o cenách bude zodpovedný každý členský štát Únie, ktorý ich potom oznámi eurokomisii. Tá ich sprístupní na svojom portáli. Opatrenie sa teraz uverejní na štvortýždňovú verejnú konzultáciu. Následne ho Európska komisia prijme a plánovaný termín nadobudnutia účinnosti je šesť mesiacov po prijatí. Všetky tri prvky budú súčasťou v apríli schválenej smernice o nekalých obchodných praktikách. Tú musia členské štáty prevziať do svojej legislatívy.

Zdroj: [24.05.2019; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 9; Katarína Runová]