POSLANCI UPRAVOVALI PREDAJ TRVANLIVÝCH POTRAVÍN, KTORÝM EXSPIRUJE DÁTUM MINIMÁLNEJ TRVANLIVOSTI

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA A POTRAVINÁRSKA KOMORA ŽIADALA, ABY ZA BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN PO DÁTUME MINIMÁLNEJ TRVANLIVOSTI ZODPOVEDAL OBCHOD, NIE ICH VÝROBCA. S TOUTO POŽIADAVKOU SA MALA AGROPOTRAVINÁRSKA SAMOSPRÁVA OBRÁTIŤ AJ NA POSLANCOV NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY, ABY SA TÁTO FORMULÁCIA DOSTALA I DO NOVELY ZÁKONA O POTRAVINÁCH.

Podľa Martina Krajčoviča, predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu, ide zo strany potravinárskej komory v prípade ich žiadosti, aby za bezpečnosť potravín po dátume minimálnej trvanlivosti zodpovedal obchod, nie ich výrobca o nedorozumenie, keďže nič také sa v návrhu zákona nenachádza. Slovenská aliancia moderného obchodu takéto ustanovenie ani nenavrhovala. „Celkovo si myslíme, že do predaja pôjde iba minimum takýchto výrobkov, pretože v prvom rade tieto výrobky budeme chcieť darovať cez charity ľuďom v núdzi a iba tam, kde charita nemá vybudovanú infraštruktúru, využijeme samotný predaj. Z nášho pohľadu ide čisto o opatrenie na zníženie plytvania potravinami,“ spresnil. „To, čo považujeme za zlé, je, že zodpovednosť aj za produkty v rámci dátumu minimálnej trvanlivosti a dátumu spotreby nesie naďalej obchodník, aj keď nijako nevie ovplyvniť chyby vo výrobe svojich dodávateľov. To považujeme za nespravodlivé a v prípade potravín, ktorým neexspiroval dátum spotreby alebo dátum minimálnej trvanlivosti, by mal za výrobný proces zodpovedať producent potraviny, a nie obchodník, ktorý na výrobu nemá žiaden vplyv,“ podčiarkol.

„Veríme, že v budúcnosti nájdeme zhodu na tom, aby v rámci lehoty trvanlivosti garantovanej výrobcom niesli výrobcovia zodpovednosť za výrobný proces a obchodníci iba za to, čo vedia ovplyvniť, teda dodržanie teplotného režimu, správneho skladovania, neporušenia obalu a podobne,“ dodal Krajčovič. Aj podľa Nadeždy Machútovej, prezidentky Zväzu obchodu Slovenskej republiky, ide v prípade Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory asi o nedorozumenie, pretože predložená novela zákona o potravinách, schválená vládou Slovenskej republiky, kladie zodpovednosť za bezpečnosť potravín po dátume minimálnej trvanlivosti prevádzkovateľovi, ktorý takéto potraviny predáva. „Je pravdou, že Zväz obchodu Slovenskej republiky dával k tomuto návrhu zásadnú pripomienku, ale nebola akceptovaná, čierny Peter teda zostal nám,“ podčiarkla. „Namietali sme, že keď potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti môžu byť predávané nad rámec zodpovednosti výrobcu, nemôže byť požiadavka na bezpečnosť založená na výlučnej zodpovednosti obchodníka,“ pripomenula. Dodala, že maloobchod neovplyvňuje balenie, označovanie, bezpečnosť alebo integritu potravín. „A v prípade nebezpečného výrobku maloobchod len spolupracuje na krokoch, ktoré uskutočňujú producenti, spracovávatelia a výrobcovia, a to hovorí priamo európske nariadenie,“ doplnila Machútová.

PRVORADÉ JE BEZPEČIE

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky upravovali predaj trvanlivých potravín, ako sú napríklad konzervy, cestoviny, múka, cukrovinky, čokolády a ďalšie potraviny, ktorým na svojich obaloch exspiruje dátum minimálnej trvanlivosti. Doteraz takéto výrobky po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti ponúkali obchodníci charitatívnym organizáciám. Po novom by malo platiť, že ak charita o takéto potraviny nebude mať záujem, obchodníci ich budú naďalej predávať zákazníkom, a to počas 45 dní. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora však podľa nej zdôrazňuje, že za bezpečnosť takýchto potravín musí zo zákona niesť zodpovednosť obchodník, a nie výrobca potraviny.

Obrátila sa preto listom na všetkých 150 poslancov Národnej rady. V ňom ich vyzvala, aby garantom bezpečnosti potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti bol zo zákona obchodník, a nie samotný potravinár, pokiaľ on sám takéto potraviny aj nepredáva. „Naše firmy vyrábajú potraviny pri garantovaní ich 100-percentnej bezpečnosti, kvality a s tým súvisiaceho zachovania výživových ukazovateľov. Je pravda, že aj po dátume minimálnej trvanlivosti je potravina mnohokrát ešte stále bezpečná, ale len za predpokladu, že sa správne skladuje a nemá poškodený obal. Výrobca po odovzdaní potraviny predajcovi však už nemá možnosť ovplyvňovať riadenie týchto rizík, pretože tovar je majetkom predajcu. Práve z tohto dôvodu slovenskí potravinári nemôžu niesť zodpovednosť za bezpečnosť potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti,“ uviedol podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty.

Potravinári sa podľa hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jany Holéciovej obávajú, že by tak mohlo dochádzať aj k ohrozovaniu ich dobrého obchodného mena. V prípade predaja takýchto potravín bude z pohľadu potravinárov nutné ustanoviť osobitný právny režim, ktorým sa zodpovednosť za bezpečnosť takejto potraviny prenesie na predajcu. Komora navrhuje zriadiť osobitné predajné miesto, kde nájdu spotrebitelia dostatok informácií o charaktere týchto potravín, ale aj o tom, kto preberá zodpovednosť za kvalitu a bezpečnosť potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Holéciová dodala, že ďalšou zásadnou požiadavkou potravinárskej komory je aj označenie obalu potraviny predávanej po dátume minimálne trvanlivosti tak, aby nedošlo k prípadnému ohrozeniu zdravia spotrebiteľa. Na obale musí byť uvedená informácia, že spotrebiteľ drží v ruke potravinu po dátume minimálnej trvanlivosti, kde už ani údaje a ani výživové hodnoty nemusia zodpovedať skutočnosti. Rovnako tak treba apelovať na spotrebiteľov, aby takúto potravinu čo najrýchlejšie skonzumovali.

NIŽŠIE POKUTY

Novela zákona o potravinách z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky by mala znížiť minimálnu hranicu pokuty pri opakovanom porušení povinností na 50-tisíc eur. Tiež má umožniť predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ale až po ich ponuke charite. Návrh zákona posunulo plénum Národnej rady Slovenskej republiky do druhého čítania. Účinnosť sa navrhuje od prvého júna 2022.

Zároveň má dôjsť k vypusteniu povinného dodržiavania podielu poľnohospodárskych produktov a potravín vyrobených na Slovensku pri listinnej alebo elektronickej propagácii a marketingu. Prevádzkovateľ by však mal byť povinný uviesť v propagačnom letáku percentuálny podiel slovenských výrobkov z celkovej ponuky. Prevádzkovateľ by podľa vládou schválenej novely mohol predávať potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, len ak sú bezpečné, len vo svojich vlastných prevádzkach, len konečnému spotrebiteľovi, len ak sú zreteľne oddelene umiestnené od ostatných potravín a najviac počas 45 dní od uplynutia dátumu minimálnej trvanlivosti.

MNOŽSTVO PRIPOMIENOK

Návrh novely zákona o potravinách bol predložený do dvoch pripomienkových konaní. Do druhého pripomienkového konania bol opätovne predložený, pretože v rámci prvého pripomienkového konania bolo uplatnených 70 pripomienok, z toho 39 zásadných. Na základe rozporových konaní boli po prvom pripomienkovom konaní rozpory s povinne pripomienkujúcimi subjektmi odstránené, avšak podľa výsledkov rozporových konaní sa návrh zákona podstatne zmenil. Z uvedeného dôvodu bol návrh zákona opätovne predložený na pripomienkové konanie. K návrhu zákona v rámci druhého medzirezortného pripomienkového konania bolo vznesených 100 pripomienok, z toho 61 zásadných.

—-

Zdroj: [17.02.2022; Obchod; legislatíva; s. 10,11; TASR] Autor: TASR Foto: Dreamstime

Foto: TASR - Dušan Hein