Národná rada SR nedávno otvorila diskusiu k návrhu novely Zákonníka práce. Skupina poslancov v nej navrhuje, aby boli obchody na Slovensku okrem sviatkov zatvorené aj väčšinu nedieľ v roku. Poslanci mali včera podvečer hlasovať o zákone v takzvanom prvom čítaní. Napokon však veľkou väčšinou hlasov rozhodli, že návrh novely zákona vrátia predkladateľom na dopracovanie.

Každý piaty Slovák pracuje v nedeľu

S návrhom na zákaz nedeľných predajov prišla skupina poslancov za OĽaNO, Sme rodina aj niekoľkí nezaradení zákonodarcovia. Podľa novely zákona by sa mal vrátiť stav, ktorý bol platný počas pandémie koronavírusu, čo znamená, že v nedeľu by zostali obchody zatvorené.

Predkladatelia návrhu, poslanci hnutia OĽaNO, argumentujú tým, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde ľudia najčastejšie pracujú počas nedieľ, čo predstavuje až 21 % Slovákov. V dôvodovej správe uvádzajú, že sa snažia zmierniť tento fakt, aj to, že nedeľa by mala byť aspoň jedným voľným dňom v týždni.

Napriek tomu, že návrh zákona stavia na tom, že v nedeľu by sa v maloobchode nepracovalo, zároveň vymedzuje štyri nedele v roku, keď by mali byť prevádzky otvorené. Ide o poslednú nedeľu pred začiatkom školského roka a tri adventné nedele pred Vianocami. Ak sa zákon definitívne schváli, platnosť by mal nadobudnúť od začiatku mája 2023.

Tento návrh zatiaľ podporili aj poslanci hnutia Republika, ĽSNS a niektorí členovia Smeru. Naopak,proti boli poslanci Hlasu, ktorí po dvoch rokoch pandémie považujú ďalšiu reguláciu podnikateľského prostredia za neadekvátnu. Poslanci, ktorí stoja proti návrhu, tvrdia, že zákaz nedeľného predaja nič nevyrieši a stratia na tom zákazníci aj pracovníci v obchodoch.

Hlavným odporcom tohto návrhu je opozičná strana SaS, ktorá proti nemu spustila aj petíciu. V nej upozorňuje na to, že ide o zásah do slobody jednotlivca, obmedzenie podnikania či zvýšenie nezamestnanosti. Do uverejnenia článku ju podpísalo približne 7-tisíc ľudí.

Novela môže priniesť negatívne ekonomické vplyvy

Podľa stanoviska Ministerstva financií SR by v prípade schválenia zákona bola štátna kasa každý rok chudobnejšia o 30 miliónov eur a o prácu by mohlo prísť až približne 1 700 zamestnancov.

Názory sa rôznia aj medzi podnikateľmi a zamestnancami

Jednotlivé názory sa rozchádzajú nielen v parlamente, ale aj medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, či už ide o študentov, dôchodcov, alebo slobodných ľudí. Kým jedna skupina obchodníkov tvrdí, že celkové obraty kvôli zatvoreným obchodom v nedeľu neklesnú, len sa rozložia do ostatných dní v týždni – na štvrtok, piatok a na sobotu, druhí očakávajú pokles obratov aj ekonomickej aktivity.

„Obchodné reťazce nemajú jednotný názor na zatváranie obchodov v nedeľu. Závisí to nielen od ich biznis modelu, ale aj od štruktúry zamestnancov a najmä zákazníkov. Dôležité však je, aby akákoľvek úprava platila pre všetkých rovnako, aby úprava nezasahovala do konkurencie na trhu. Sú modely predaja, pre ktorý to bude stratové, pretože aj keď sú obchody zavreté, tak chladiace a mraziace zariadenia, centrálne sklady a podobne musia byť v prevádzke nepretržite,“ tvrdí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič.

Na druhej strane dodáva, že po poslednej zmene Zákonníka práce sa od júna 2023 výrazne zdvihnú náklady na mzdy kvôli vysokým príplatkom za prácu v nedeľu, čo znamená, že neprevádzkovaním obchodov v nedeľu sa ušetrí značná časť prostriedkov na mzdy, ktoré v niektorých prípadoch nevedia nedeľné tržby vykompenzovať.

Maloobchod netvorí len predaj potravín

Podobne na tému reaguje aj Daniel Krakovský z Iniciatívy slovenských maloobchodníkov (ISKM), ktorý kritizuje neodbornosť a neznalosť problematiky: „Téma sa zúžila iba na ženičky, ktoré majú nárok byť v nedeľu doma s rodinami. V maloobchode však pracuje široké spektrum ľudí, od študentov, slobodných ľudí až po dôchodcov, ktorí si chcú počas víkendov privyrobiť. O túto možnosť by prišli absolútne všetci a na percento nedeľných pracujúcich to bude mať úplne minimálny vplyv vzhľadom na množstvo ľudí zamestnaných vo výrobnej sfére.“

Podľa odporcov návrhu negatívny vplyv by novela zákona mohla mať aj na študentov, ktorí si privyrábajú najmä cez víkendy. Vďaka práci v nedeľu totiž dokážu lepšie zvládať svoju finančnú situáciu a tiež odbremeňujú rodinu, ktorá ich podporuje v štúdiu na vysokej škole.

D. Krakovský upozorňuje aj nato, že maloobchod netvoria iba supermarkety s potravinami, ale aj množstvo iných podnikateľov, ktorým sa celý nedeľný obrat nerozloží do iných dní.

Zväz pritom poukazuje na Nemecko, Rakúsko a najsilnejšie ekonomiky Európskej únie, kde sú obchody v nedeľu pozatvárané už teraz. „My obchodníci si nemyslíme, že by nám klesol obrat, keďže ten obrat sa rozloží na ostatných šesť dní. Servis dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni je síce pekný a určitá skupina ľudí bude nespokojná, ak budú obchody v nedeľu zatvorené, ale ľudia si zvyknú a naši zamestnanci to privítajú,“ vysvetľuje.

Dodáva, že nedeľa má najnižší obrat v týždni a ľudia budú namiesto toho nakupovať vo štvrtok, piatok av sobotu. Myslí si, že takýto servis, ktorý nazýva stodvadsaťpercentný, je zbytočný.

Na argumenty, že predavačky či ostatní zamestnanci budú mať kvôli zákazu predaja v nedeľu menej peňazí, reaguje tým, že príplatky sú aj za sobotu, a sú aj po ôsmej hodine večer, takže kto si chce zarobiť, ten si zarobí.

Billa a Lidl chcú zatvoriť v nedeľu, Tesco chce zostať otvorené

Niektoré reťazce, ktoré nezastupuje Zväz obchodu SR, ale Slovenská asociácia moderného obchodu, ako napríklad Billa a Lidl, sú za zatvorenie v nedeľu, pričom Tesco je proti. „Treba sa na to pozerať tak, že my slovenskí obchodníci sme za zatvorenie, zahraniční sa nevedia dohodnúť – časť je za zatvorenie, časť proti. Z toho vyplýva, že väčšina je za zatvorenie,“ uzatvára P. Konštiak.