Bratislava/Trnava - Medenáky, ktoré nám doteraz zavadzali v peňaženkách, sa pomaly stávajú minulosťou. Od minulého týždňa sa sumy nákupov v obchodoch zaokrúhľujú buď nadol, alebo nahor. Práve so zaokrúhľovaním nadol sa dá podľa obchodníkov špekulovať, predajcovia tak vedia prísť o časť ziskov. Ako to funguje?

Kedy ste sa naposledy zohli po jeden cent ležiaci na zemi? Väčšinu Slovákov tieto drobné centy obťažovali už dlhší čas. „Podľa prieskumu Eurobarometer až 73 % slovenských respondentov by podporilo zrušenie 1- a 2-centových mincí, čo je jedna z najvyšších mier podpory v eurozóne a výrazne viac ako jej priemer 64 %,“ uviedli analytici z Národnej banky Slovenska (NBS). Aj preto sa mnohí z ich „odstavenia“ tešia. Hlavným dôvodom však bolo, že výroba a cirkulácia týchto drobných mincí je v pomere k ich hodnote značne nákladná. „Podľa údajov z iných krajín náklady na razbu najmenších mincí bežne presahujú ich nominálnu hodnotu. Ďalšie náklady mimo samotnú razbu súvisia s administratívou a spracovaním. V Belgicku vyčíslili potenciálne administratívne úspory eliminácie najmenších mincí z obehu na 44 miliónov eur,“ informuje NBS. Cieľom opatrenia je zníženie nákladov podnikateľov, štátu a aj verejnosti, napríklad v bankách pri vložení a spracovaní týchto mincí. Má sa tiež zjednodušiť vydávanie mincí pri hotovostnom platobnom styku a pozitívny efekt má pocítiť aj životné prostredie, keďže sa výrazne zredukuje použitie obalovej fólie, do ktorej sa tieto mince balia a zníži sa aj počet ich prepráv v rámci krajiny. Takýto systém už funguje vo viacerých európskych štátoch platiacich eurom ako napríklad v Holandsku, Írsku, Fínsku a ďalších. Niečo podobné sme zažili aj s haliermi. „V roku 2003 došlo na Slovensku k zrušeniu mincí v nominálnej hodnote 10 a 20 halierov a výsledné nákupy sa zaokrúhľovali na 50 halierov. Ako hlavné dôvody boli uvedené narastajúce náklady na razbu a spracovanie týchto mincí, vysoký výdaj do obehu a len 50 % návratnosť z obehu a nízka hodnota reálnych peňažných zostatkov. Celkovo tak zrušenie 10- a 20-halierových mincí malo viesť k racionalizácii hotovostného obehu,“ tvrdia analytici NBS. Rozdiel je dnes v tom, že jedno- a dvojcentové mince zostávajú stále zákonným platidlom a nie je potrebné ich osobitne vymieňať ani sa ich akýmkoľvek nárazovým spôsobom zbavovať. „Cieľom zaokrúhľovania je dosiahnuť postupné stiahnutie drobných mincí z obehu, nie je preto dôvod, aby spotrebitelia mali tendenciu nosiť do predajní veľké objemy drobných mincí," upozornila Nadežda Machútová, prezidentka Zväzu obchodu (ZO) SR. Novela zákona o cenách, ktorej účelom je minimalizovať potrebu používania jednocentových a dvojcentových euromincí platí u nás od 1. júla. „Zaokrúhľovanie je finančne neutrálne, spotrebitelia sa nemusia obávať znevýhodnenia pri platbe v hotovosti. Zároveň nemusia mať obavy z nesprávneho výpočtu zaokrúhlenej sumy. Správnosť zaokrúhlenia zabezpečí softvér pokladní a preškolení boli aj zamestnanci obchodov, ktorí vysvetlia kupujúcim aj prípadné pochybnosti o správnosti zaokrúhlenej výslednej ceny nákupu,“ informuje Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), ktorá združuje najväčších predajcov potravín a drogérie. „Obmedzenie používania týchto mincí prinesie osoh pre obchodníkov, štát a aj samotných spotrebiteľov,“ dodáva Martin Krajčovič. Hneď prvý deň sme sa boli pozrieť, ako zaokrúhľovanie nákupov prebieha v praxi. Na nákup sme sa vybrali do obchodov v Bratislave a Trnave. Všetky mali v predajniach alebo pri pokladnici upozornenie, že zaokrúhľovanie sa začalo. V predajni veľkého reťazca sme kúpili zmrzlinu a keksík v hodnote 3,67 eura. Pri pokladnici sme platili päťeurovou bankovkou. Pokladnica po nablokovaní tovaru automaticky zaokrúhlila finálnu sumu nadol, na 3,65 eura, takže sme „ušetrili“ 2 centy. V ďalšom obchode sme nakúpili paradajky a žemle v hodnote 2,93 eura. Skúsili sme zaplatiť v samoobslužnej pokladnici. Po naskenovaní položiek sa na obrazovke objavil oznam o zaokrúhlení. Konečná suma skočila nahor na 2,95 eura. Posledný obchod, kde sme sa zastavili bol s exotickým ovocím v tržnici. Kúpili sme niekoľko citrónov, ktoré mali spolu hodnotu 1,72 eura. Pokladnica túto čiastku zaokrúhlila smerom nadol. Zaplatili sme 1,70 eura. O tieto dva centy majiteľka obchodu prišla. Sama vie, že zaokrúhľovanie otvára priestor na špekulácie. Finta spočíva v tom, že položky, ktorých cena sa zaokrúhľuje nadol sa dá nablokovať osobitne. Najlepším príkladom sú rožky. Ak jeden kus stojí 11 centov a zákazník si ich vezme 20, no každý si dá naúčtovať osobitne, ušetrí až 20 centov. Čiže akoby „dostal“ dva rožky zadarmo. Majiteľka by navyše prerobila aj na pokladničných páskach, keďže by musela vytlačiť 20 blokov. Ešte horšie je to so skrutkami či klincami, ktoré stoja 11 či 12 centov, no niektorí ich kupujú po stovkách kusov. Predavačka však verí, že takýchto špekulantov bude čo najmenej. Na Slovensku však prevládajú na väčšine cenoviek takzvané „baťovské ceny“ končiace deviatkou, ktorých sa týka práve zaokrúhlenie nahor. Týka sa to najmä potravín, alkoholu, ale aj nábytku či odevov. Naopak, takéto ceny sú zriedkavé na pošte, v doprave či pri rekreácii. mh, ah, FOTO: Július Dubravay

Ich výroba je príliš drahá

Jedným z dôvodov postupného rušenia jedno- a dvojcentových mincii je aj to, že výroba a cirkulácia týchto drobných mincí je v pomere k ich hodnote značne nákladná.

Až 73 % respondentov by podporilo zrušenie 1- a 2-centových mincí. Analytici NBS

Spotrebitelia sa nemusia obávať znevýhodnenia. Martin Krajčovič

Zdroj: [06.07.2022; Plus jeden deň; SLOVENSKO; s. 6,7; mh;ah]

Foto: TASR/František Iván