OKRES NOVÉ ZÁMKY Opatrenia za zamedzenie šírenia afrického moru ošípaných sa dotkli aj fariem v okrese Nové Zámky. Ide o neliečiteľnú chorobu s takmer stopercentnou úmrtnosťou. Ak sa v chove nakazí jedno zviera, zvyšok treba utratiť.

Nákazu potvrdili začiatkom mája na farme dánskej spoločnosti Pigagro v Dolných Semerovciach v okrese Levice.

Spoločnosť má dve svoje výkrmové farmy aj v okrese Nové Zámky – v obciach Bruty a Svodín. Do nich smerujú ošípané z reprodukčnej farmy v Jesenskom (okres Rimavská Sobota). Farma v Dolných Semerovciach je pod dohľadom štátnych veterinárnych orgánov.

MY Noviny sa na zástupcov farmy obrátili s otázkou, aké opatrenia prijali na jej ďalších farmách v Brutoch a vo Svodíne. „Aktuálne podnikáme v úzkej spolupráci s nimi všetky nevyhnutné kroky potrebné pre zastavenie šírenia a likvidáciu nákazy. Z dôvodu prebiehajúcich úkonov na tejto farme vám v súčasnosti nevieme poskytnúť viac informácií,“ uviedol pre MY Noviny Radovan Ocsovay, externý HR manažér Pigagro. Odvolal sa pritom na konateľa firmy Petra Laursena.

Okresní hygienici vydali už v piatok 2. mája pre obe farmy v Novozámockom okrese (v Brutoch a Svodíne) bezpečnostné preventívne nariadenia. V oboch chovajú dokopy do tridsaťtisíc kusov ošípaných. „Aj v nich platí zákaz dovážania a vyvážania ošípaných. Odoberajú sa tam vzorky,“ ozrejmil Peter Škvára, riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nové Zámky.

CHOVATELIA V OKRESE NOVÉ ZÁMKY SÚ V STREHU

Ako sa vírus dostal do Dolných Semeroviec je pre regionálneho hygienika záhadou. „Dánske firmy majú veľmi prísne opatrenia, takže zatiaľ je to veľká otázka.“

Keďže aj v prípade Brutov a Svodína ide o kontaktné farmy, opatrenia platia aj kvôli možnému dovlečeniu vírusu afrického moru ošípaných z Dolných Semeroviec.

Opatrenia sú navyše v platnosti aj kvôli slintačke a krívačke, ktorá sa nedávno na Slovensku objavila na farmách hovädzieho dobytka. Dovolený bol len presun zvierat na bitúnky, resp. medzi vlastnými farmami. Zdrojom sú aj diviaky Jedným z hlavných prenášačov ochorenia sú diviaky. Vírus sa šíri priamym kontaktom s chorým alebo uhynutým zvieraťom, výkalmi a sekrétmi infikovaného zvieraťa, prípadne konzumáciou tepelne neopracovaných produktov z infikovaných zvierat.

Prevenciou pred šírením nákazy je pravidelný odstrel diviakov poľovníkmi.

Každého zastreleného diviaka vyšetrujú laboratórnymi testami. Väčšina ných združení preto má k dispozícii chladiace boxy na uloženie diviačích kadáverov. Neraz im ich kupujú samotné farmy. V Brutoch ich poľovníci dostali od štátu zhruba pred dekádou.

Poľovníkov k odstrelu diviakov motivuje štát tzv. zástrelným. Za každého uloveného jedinca vypláca tento rk 50 eur, ak ho ulovia vzóne nákazy je to 70 eur.

„Prinesú vzorku zo zastreleného diviaka, kým je jeho telo uložené v chladiacom boxe. V priebehu 24 hodín je známy výsledok, či bol diviak nakazený alebo nie,“ opísal hygienik. V minulosti o chovy už prišli Africký mor ošípaných na svojich farmách spoločnosť Agropig už zažila.

TASR uviedla, že už vroku 2008 musela firma zlikvidovať zhruba 21-tisíc zvierat z chovov v Jesenskom a Dolných Semerovciach nakazených klasickým morom ošípaných.

V Jesenskom bolo vaných približne 14-tisíc ošípaných, v Dolných Semerovciach sedemtisíc. Škoda vtedy dosiahla približne 100 miliónov korún.

Naposledy zasiahol dánsku firmu africký mor ošípaných v roku 2021, keď prasatá zavliekli nákazu z výkrmovej farmy v Jesenskom na farmu v Brutoch pri Nových Zámkoch. V Jesenskom vtedy museli podľa TASR zlikvidovať 3650 prasníc a vyše 20-tisíc ciciakov a odstavčiat, v Brutoch bolo potrebné zlikvidovať farmu výkrmových ošípaných, kde sa nachádzalo zhruba 20-tisíc zvierat.

Zo strieľania diviakov sa stal šport

V okolí Brutov sa už podľa miestnych poľovníkov veľa diviakov nevyskytuje. Príčinou je intenzívny odlov z nedávnej minulosti, keď štát ponúkal za každého zastreleného diviaka až 150 eur.

„Chápem, keď štát zaplatí 150 eur za dospelého diviaka. Ale za päťkilové prasa? Neviem, či to má niečo spoločné so zdravým rozumom,“ čuduje sa hospodár brutského poľovného revíru Karol Bogyó.

Pred dvomi rokmi strelili zhruba 60 diviakov, vlani ich bolo okolo 30, tento rok zatiaľ šesť. Všetky boli podľa hospodára negatívne.

Zatiaľ ostatného strelili pred dvomi týždňami. „Vzorku z každého pošleme na rozbor do Zvolena. Za posledné roky boli všetky negatívne,“ zhodnotil Bogyó.

Riziko moru však podľa neho nepochádza hlavne od diviakov. Naznačil pritom, že i v roku, keď komerčnú farmu v Brutoch postihol mor, farma vyvážala močovku na polia.

„Chvalabohu, v našom chotári sa vírus nevyskytol,“ doplnil Imrich Bréda, predseda poľovného združenia Bruty.

Mäsa bude na Slovensku dosť

Africký mor ošípaných je na Slovensku prítomný od roku 2019. „Chovatelia sú tak už dlhšiu dobu obozretní a majú zavedené ochranné opatrenia svojich chovov,“ zhodnotil Filip Kasana, prezident Zväzu obchodu SR.

Potenciálnym prenášačom je najmä divá zver, takže riziko nie je možné eliminovať úplne. Napriek tomu je nižšie než v prípade slintačky a krívačky (SLAK). Tá sa šíri aj vzduchom, mor primárne kontaktom. „Zavedené opatrenia by mali zabrániť významnejšiemu výskytu v chovoch ošípaných. Nie je preto nateraz dôvodné predpokladať živelné šírenie v chovoch na Slovensku ani scenár razantnejších opatrení a obmedzení, ako tomu bolo v prípade výskytu SLAK,“ tvrdí Kasana.

Ak by aj nákaza prenikla do ďalších fariem, slovenskí spotrebitelia sa nedostatku bravčoviny obávať nemusia.

„V rámci jednotného európskeho trhu je ho dostatok. Opäť sa ukazuje, že jednotný trh chráni pred takýmito nárazovými situáciami najmä malé krajiny ako je Slovensko,“ zhodnotil Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).

Tiež to podľa neho ukazuje na dôležitosť diverzifikácie dodávateľov. „Treba tak predchádzať rizikám s výpadkom niektorých tovarov. Príkladom je nedávny výskyt slintačky a krívačky či vtáčej chrípky pred Vianocami a Veľkou nocou,“ načrtol.

Aké hospodárske dôsledky môže mať prípadné rozšírenie moru do ďalších chovov, je zatiaľ otázne. „Mor prináša ekonomické riziká pre farmárov a chovateľov, takže pevne veríme, že prijaté opatrenia zamedzia jeho ďalšiemu výskytu v slovenských chovoch ošípaných. Bravčové mäso sa v prevažnej miere na Slovensko dováža, takže zatiaľ nehrozí nedostatok, ktorý by mohli pocítiť aj spotrebitelia,“ verí Filip Kasana.

„Veľa slovenských fariem neumiestňuje ošípané na domáci trh, smerujú ich na zahraničné bitúnky, mäso sa následne umiestňuje na zahraničné trhy,“ zhodnotil Krajčovič.

Slovák si vyberá hlavne zahraničné mäso

Slovenská sebestačnosť v spotrebe bravčového mäsa je nízka, podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory je na úrovni 30 percent.

Ako komora, tak aj Krajčovič tvrdia, že dôvodom sú vysoké ceny domácej produkcie. V porovnaní s dovozom je slovenská bravčovina o 20 až 30 percent drahšia. Môžu za to hlavne rastúce náklady na produkciu.

„Krmivá, technológie, energie, veterinárna starostlivosť a pracovná sila vytvárajú tlak na slovenských chovateľov a spracovateľov, ktorí musia zabezpečiť udržateľné a kvalitné produkty,“ zhodnotili potravinári.

Pri spracovanom bravčovom je však sebestačnosť výrazne vyššia. „Na slovenskom trhu totiž úspešne funguje viacero producentov mäsových výrobkov,“ pridal sa Filip Kasana.

I keď sa podiel vystaveného slovenského mäsa pohybuje v niektorých obchodných sieťach aj nad 50 percentami, podiel na tržbách sa v priemere pohybuje okolo 10 percent. „Slovenský spotrebiteľ si úmyselne vyberá mäso z Česka, Nemecka alebo Španielska pre jeho nižšiu cenu napriek tomu, že má k dispozícii aj slovenské,“ priblížil Martin Krajčovič.

My sme ich už museli šetriť, lebo vlani sa z ich lovu stal pomaly šport a strieľali ich hlavanehlava. Karol Bogyó